Čierny humor – čo je to?

Pár slov na úvod

Čierny humor býva často krát označovaný za neľudský. Vo väčšine prípadov ľuďmi, ktorí ho nepochopili. Je zrejmé, že ľudia sú čo sa týka osobnosti a spôsobu myslenia rôzni a teda im aj prídu rôzne veci vtipné. To je úplne v poriadku! Tento článok teda píšem ako malú teóriu k tomu, čo čierny humor je a čo nie je, a aké sú všetky jeho úlohy. Pod pojmom čierny humor samozrejme nemyslím názov týchto webových stránok.

Ako definovať čierny humor?

Keď som začal písať tento článok, schválne som si prešiel viacero zdrojov a článkov, no aj tak sa asi najviac stotožňujem s definíciou, ktorá je na stránkach českej wikipédie.

Černý humor je druh humoru, který nachází komično v drastických a tíživých situacích, jako jsou válka, násilí, bezpráví, nemoc a smrt. Zdrojem komického efektu je kontrast mezi šokující a tragickou povahou skutečnosti a zcela nevážným způsobem, jakým o ní mluvíme. Témata a události, které jsou obvykle považovány za tabu (zejména ta, které souvisejí se smrtí), jsou traktována v „nepřípadně“ nevážném, humorném nebo satirickém tónu, aniž by se popírala jejich závažnost.

Skúsim sa teda od tejto definície trochu viac odraziť a priblížiť o čo v čiernom humore ide. Čierny humor si veľa krát vyberá za „obeť“ svojich vtipov témy, ktoré narážajú na isté mantinely dané spoločnosťou. Takýmito témami môže byť napríklad smrť alebo násilie. Alebo tragické udalosti minulosti. Či dokonca tragické udalosti súčasnosti. Z vyššie uvedenej definície mi ako najdôležitejšia príde posledná veta. Pretože čierny humor nie je vysmievanie aktérov danej témy ale témy samotnej.

Čierny humor vo svojej podstate vychádza zo satiry. Satira sa snaží upozorniť na nejakú tému humorným podaním, pričom to často krát dosahuje až ostrým prípadne posmešným spôsobom. Najlepšie sa to dá asi ukázať na politickej satire, ktorá sa snaží upozorniť na problémy politického sveta – napríklad korupciu. No a čierny humor v zásade robí to isté len o inej téme. Ak napríklad niekto spraví vtip o holokauste neznamená to automaticky, že holokaust popiera alebo, že ho schvaľuje. Vtip je práve v tom upozornení na nejakú konkrétnosť. Často krát sa môže stať, že sa človek danému vtipu zasmeje ale po chvíli si uvedomí čomu sa zasmial a aké je strašné, že sa to naozaj stalo. Aj toto môže byť želaný efekt, ktorý je v zásade prvkom satiry.

Šibeničný humor

Koncept, ktorý je v zásade rovnaký ako pri čiernom humore, avšak v tomto prípade je humoristom sám človek, ktorý je danou nepriaznivou situáciou postihnutý. Príklad môže byť napríklad človek, ktorý je na invalidnom vozíku a no aj tak si z toho robí srandu a rozpráva napríklad príbehy zo svojho života. Nejdem nikoho menovať, poznám minimálne jedného, ktorý je aj mediálne známy (samozrejme v oblasti svojho pôsobenia ako humorista).

Odkiaľ sa čierny humor vzal?

Určite sa zhodneme na tom, že čierny humor nie je výdobytkom modernej doby. Je pravda, že vtipy môžu vznikať omnoho rýchlejšie, to však súvisí s tým, že rýchlosť prenosu informácii sa zrýchlila oproti časom keď nebol dostupný internet a podobne. Myslím, že je správne predpokladať, že samotné vtipy s tématikou čierneho humoru vznikali spoločne s vývojom humoru v spoločnosti.  Jedna z prvých literárnych publikácii, ktorá použila pojem čierny humor pochádza od francúzskeho spisovateľa menom  André Breton a nesie názov Anthologie de l’humour noir  alebo po slovensky Antológia čierneho humoru. Antológia je dielo, ktoré preberá úryvky diel iných autorov a pomocou nich vysvetľuje určitú tému alebo typ tvorby. Dielo vyšlo v roku 1935. V tomto diele autor označil za pôvodcu čierneho humoru  autora Jonathana Swifta, ktorý je známy okrem iných diel aj dielom Guliverove cesty. Breton samozrejme vo svojej antológíi uviedol celkovo úryvky až od 45 rôznych autorov.

Je čierny humor kontroverzný?

Rozhodne áno. Vychádza to z toho čo som už vravel a síce, že každému je vtipné niečo iné. Je to naozaj veľmi individuálna záležitosť a rozumiem aj tomu, keď niekto povie Mám rád čierny humor, ale toto je už moc. Áno je to moc – ale moc práve v tom jeho subjektívnom ponímaní. Rovnako tak ja napríklad nerobím humor o veciach, ktoré sú v mojom subjektívnom ponímaní moc. Samozrejme, že časom sa táto hranica môže posúvať.

Moralisti

Ľudí, ktorí komentujú príspevky v duchu „Toto je moc“ často nazývame Moralisti. Neviem presne kde tento pojem v danom označení vznikol, osobne to však nepovažujem za negatívne označenie, ale skôr za humornú narážku na to, že komentuje na stránke zaoberajúcej sa čiernym humorom a pripomenutie toho, že ide iba o vtip o danej téme. Samozrejme akceptujem iný názor. Jeho vyjadrenie mi nevadí ale nepáčia sa mi komentáre typu „Bodaj by sa to stalo Tebe.“  Je pravda, že čierny humor môže niekomu prísť ako veľmi ofenzívny, ale nikto nikoho predsa nenúti taký humor sledovať.  Rozhodne však netreba moralistom nadávať, aj keď občas si z nich nezaškodí robiť trochu srandu. Osobne snažím ísť cestou osvety.

Sociálne funkcie čierneho humoru

Či už to chceme alebo nie, humor si už našiel v našej spoločnosti miesto a plní určité sociálne funkcie. Avner Ziv v roku 1984 vytvoril rebríček piatich základných funkcií humoru. Tieto funkcie spĺňa aj čierny humor. A niektoré z nich možno lepšie ako klasický humor.

  1. Uvoľnenie sociálneho napätia
  2. Sociálna kritika
  3. Upevnenie skupinovej príslušnosti
  4. Obrana pred strachom a úzkosťou
  5. Intelektuálna hra

O jednotlivých funkciách existuje viacero štúdií a článkov. Ak chce niekto viac informácii stačí zadať do vyhľadávača nadpis tejto časti.